Poviedkovo

Poviedkovo: Zázraky na počkanie

22. decembra 2019
Poviedkovo banner

  Ako otravné dokáže byť čakanie u doktora! A ešte u akého doktora! Naozaj si tým musí každá žena prejsť? Čakať hodinu a pol v čakárni, aby nakoniec sadla do kresla, ktoré vyzerá ako nástroj na mučenie z doby francúzskej inkvizície, a dovoliť starému dedkovi, aby jej šmátral medzi nohami? 
  Už len z tej predstavy Kiki striaslo a urobilo sa jej nevoľno. Nie, žeby sa jej starí muži bridili. S jedným kedysi chodila, týždeň. Toto však bolo iné. Od tej doby sa zmenila a dospela. Musela. Jej život nabral posledné mesiace úplne iný spád. Nemohla tvrdiť, že jej nechýbal starý životný štýl bez hlbších záväzkov a zodpovednosti, ale teraz tu bolo niečo, čomu sama nechápala a s čím sa musela vysporiadať. 
  S rukou na rastúcom brušku jej tvár premohol neovládateľný úsmev. Počiatočná nočná mora sa postupom času zmenila na pocit, akoby vyhrala hlavnú výhru v lotérii. 
  Poobzerala sa po dlhom rade žien čakajúcich na dobrovoľné mučenie a náhle vstala. Premkla ju neovládateľná chuť na horúcu čokoládu. Na prízemí mali automat, ktorý robil hneď niekoľko druhov tejto lahodnej tekutiny, čo Kiki brala za jediné pozitívum sterilnej nemocnice. 
  Biela čokoláda s malinami, horká čokoláda s pomarančom, belgická čokoláda alebo mliečna čokoláda s kokosom. Už len pri čítaní jej tiekli sliny, a tak bez rozmyslu nahádzala do stroja peniaze a objednala si z každého druhu. 
   Cítila sa ako na súkromnej čokopárty. Postávala pri okne, hľadela na vnútornú záhradku v zajatí nemocnice, ktorá ju lemovala zo všetkých strán, a pila lahodné nápoje z prášku. Poslednú však vypiť nedokázala. Z množstva cukru jej prišlo zle a potrebovala trochu vody. Vzala tri prázdne poháriky, jeden plný a fučiac sa vybrala ku košom. 
   „Hej, počkajte! Niečo vám vypadlo!“ začula za sebou a otočila sa. Volanie nepatrilo Kiki, no pozornosť, ktorú mala venovať ceste pred sebou, sa jej stala osudnou. 
  Do niečoho, respektíve niekoho, silno nabúrala a s hrôzou v očiach pozrela na biely doktorský plášť, ktorý nešikovne zmáčala nedopitou čokoládou. 
  „Och môj Bože!“ skríkla a odskočila meter dozadu.

  Mladý doktor vyzeral byť v rovnakom v šoku ako ona. Nečakal, že keď vyjde spoza rohu, dostane sprchu od prekrásnej tmavovlásky s kontrastne blankytnými očami. Tá v strese vyberala servítky a pokúšala sa napraviť škody, ktoré napáchala na pracovnom plášti mladého doktora, no čím viac sa snažila, tým viac sa škvrna zväčšovala. Chytil ju za ruku a uvoľnene sa zasmial. Po dvadsaťštyri hodinovej fuške sa mu scéna s krásnou tmavovláskou zdala ako sen. Možno len zaspal v sesterskej izbe na gauči… 
  „Neskutočne ma to mrzí. Väčšinou nie som slepé nemehlo, ale niekto kričal a myslela som, že to bolo na mňa a…“ energeticky sa ospravedlňovala. 
  „To nič. Naozaj, teda…,“ pozrel sa na škody, ktoré napáchalo jedno nevinné zrazenie sa na prelome chodieb. „Ale kompenzáciu v podobe kávy by som prijal,“ povedal a obdaril ju milým úsmevom.

  Kiki prižmúrila oči. Mladý doktor mal viac ako ďaleko od typov, ktoré ju doposiaľ priťahovali. Zelené oči mal ohraničené hrubým obočím, svetlohnedé vlasy strapaté a okolo usmiatych pier mal celkom hustú vypestovanú bradu. Z jeho pohľadu však sálalo niečo, čo ju záhadne upokojovalo. Teraz však bolo všetko inak. Alex ju okašľal, nosila pod srdcom jeho syna, na ktorého výchovu bude sama, a tento pekný doktor jej rozhodne neskrížil cestu v správnom okamihu. 
  „Prepáčte, ponáhľam sa,“ povedala, obišla ho a bez obzerania sa utiekla kade ľahšie.

  Mladý doktor, ktorý nemohol dostať z hlavy očarujúcu tmavovlásku, sedel vonku na lavičke pred nemocnicou a sníval za bdela. Mal by ísť domov a konečne si ľahnúť, no stále čakal, či ju náhodou nezbadá. Možno odišla už vtedy, možno je stále v nemocnici. Sám bol názoru, že nádej umiera posledná. 
  „Doriti, au! Kriste, dávajte pozor, človeče!“ Doktor započul krik od vchodových dverí, a keď ju zbadal, usmial sa. Bola neohrabaná a hlučná, no na druhej strane práve tá jej živelnosť sa mu na nej zapáčila najviac. 
  „Prepáčte, nechcel som!“ ospravedlňoval sa postarší pán, ktorý jej zavrel pred nosom dvere, do ktorých zrejme nabúrala.

  Doktor sa usmial a vstal. Biely plášť so škvrnou od čokolády vymenil za pohodlný civil. V koženej bunde, džínsoch s prilbou od motorky v ruke, sa cítil najlepšie.
  „Toto je snáď karma, ja to seriem!“ frflala popod nos Kiki a masírovala si boľavé čelo. Doktor sa hlasno zasmial, čo pritiahlo jej pozornosť. 
  „Čo je vám smieš…?“ začala nasrdene, no keď ho spoznala, vyvalila na neho oči. „Ty? Prenasleduješ ma? Alebo si zlý duch z Vianoc?“ spytovala sa ho na oko zdesene.

  Naj jej reakcii sa znovu zasmial. „Je leto a nie, neprenasledujem ťa, len by som ťa naozaj rád vzal na tú kávu,“ povedal s úškrnom a ona si ho premeriavala zaujatým pohľadom. Doktor sa jej páčil čoraz viac. Mala rada mužov, ktorí sa nevzdávali.
  „Jack Phillips,“ podával jej ruku. 
  „Kristin Clarková,“ vyslovila nakoniec a nepatrne sa usmiala. Takých, ako je on, si dávala ako dezert. Isto nie je iný ako ostatní. 
  „Teší ma,“ vravel a ruku jej miesto potrasenia pobozkal. 
  „Aby si ešte neoľutoval,“ žmurkla na neho. 
  „Ľutoval by som, keby som netrval na svojom. A na tej káve trvám.“ 
Kristin sa uvoľnila. Zaujal ju šarmom, aký u mužov v jej živote chýbal. Chytila sa jeho nastavenej ruky a šla s ním na kávu.

  Slovo dalo slovo a z jednej nevinnej kávy sa stala pravidelná tradícia niekoľkokrát do týždňa. Jack pracoval v miestnej nemocnici ako kardiológ a Kiki ho nadšene prezývala doktor Srdce. Čím viac ho spoznávala, tým viac si podmaňoval aj jej srdce, hoci vedela, že to nie je správne. Stále však rozmýšľala, akoby jej život vyzeral, ak by tohto charizmatického muža spoznala skôr.

  Jack netušil o Kikinom tehotenstve a ona vedela, že to dlho neutají. Románik medzi ňou a ním musí čo najskôr ukončiť. Nech boli schôdzky s doktorom Srdce akokoľvek skvelé, na ničom inom, ako na jej synovi, už nezáležalo.

  Biele svetlo jej ožarovalo tvár. Lúče, ktoré tvorili akúsi auru, pôsobili neskutočne upokojujúco. Stačilo sa len natiahnuť, vykročiť vpred a nechať sa pohltiť v teplej žiare plnej nádejí.

  Cítila, že keď prekročí pomyslenú hranicu tmy a svetla, bude jej dobre a už jej nikto nikdy neublíži. Vykročila, no okamžite zastala. Z tmavých hlbín za ňou začula plač. Nástojčivý plač, ktorý Kiki nedovolil pokračovať k svetlu. V stave beztiaže jej stislo srdce. Dívala sa do tmy, ktorá sa rozprestrela do strán a medzi tmavými oponami sa zjavil obraz malého dieťatka, ktoré plakalo v zajatí nehostinného skla. Načiahla za ním ruku. Mala náhlu potrebu upokojiť plač toho neviniatka.

  Obraz pred ňou sa zmenil. Videla seba s malinkým dievčatkom v náručí. Hrali sa a radostne sa smiali. V tej chvíli to vedela. Bola to jej dcérka. V momente, ako si to uvedomila, ju znovu zbadala ako bezmocné novonarodeniatko plačúce v inkubátore. Vtedy sa rozhodla. Otočila sa svetlu a svetu bez starostí chrbtom a vybrala sa k dcérke, ktorá ju potrebovala.

  Dochrámaná, po takmer smrteľnej nehode, ležala na posteli a s božou úctou hľadela na malý uzlíček, ktorý jej priniesla sestrička. Sama sa o ňu zatiaľ nevedela postarať, hoci veľmi chcela. Vždy, keď si predstavila, ako mohla nehoda dopadnúť, sa jej oči zaliali slzami. Nikdy nebola veriaca, no po zážitkoch medzi nebom a zemou cítila neskonalú vďačnosť. Stal sa zázrak a hneď dvakrát. Namiesto očakávaného syna sa jej narodila prekrásna a silná dcérka, vďaka ktorej prežila. To jej hlas ju vrátil naspäť a so slzami v očiach ďakovala svojej malej hrdinke.

  Ďakovala všetkým, čo v onej sekunde stáli pri nej, keď sa jej auto prevrátilo do priekopy. Ďakovala silám, ktoré viedli pri operáciách ruky doktorov… Ďakovala, že dostala šancu.

  Jej život nabral úplne iný rozmer. Už ho viac nebrala povrchne ako kedysi. Práve naopak. Vážila si každého nádychu malej Miracle, každého stisnutia malinkej ručičky okolo Kikinho prstu. Jej dcérka bola ozajstným zázrakom. Milovala ju celým svojím srdcom bezpodmienečnou materskou láskou.

  Do izby vošiel Jack s krásnou kyticou pivónií. Kiki sa dozvedela od rodiny a priateľov, čo všetko pre ňu mladý doktor spravil. Zariadil, aby ju mali v rukách najlepší odborníci, staral sa o malú Miracle a postaral sa i o to, aby už o pár dní mohla byť na spoločnej izbe so svojou dcérkou. 
  Po tom, čo sa s ním onoho dňa rozišla, prešlo mnoho času, no nikdy na neho nezabudla. Dojato sa na neho usmievala. 
  „Som šťastný, že ste v poriadku,“ vyslovil, pobozkal ju na čelo a kyticu dal do vázy. 
  „Jack, ja… Nikdy ti nedokážem slovami a ani skutkami poďakovať za všetko, čo si pre nás urobil,“ vydýchla a nespoznávala svoj hlas. 
  „Ale môžeš. Dáš si so mnou kávu ako kedysi a sme si kvit.“ Jeho slová Kiki rozosmiali, hoci jej po lícach tiekli slzy. 
  „Nechcela som si na teba robiť nárok, keď už jeden záväzok mám,“ šepkala a pohľadom sa presunula zo spiacej Miracle do jeho zelených očí. 
  Jack sa usmial a rukou pohladil Kristin po tvári. 
  „Zbožňujem vás obe a už ťa nenechám odísť,“ prehovoril rozhodne, čo Kiki ešte viac rozplakalo.

  Pomedzi modlitby vďaky, ktoré práve vysielala k vesmíru, sa začala smiať. Šťastne a radostne ako dávno nie. Doktor Srdce jej stískal ruku a láskyplne na ňu hľadel ako na ženu, ktorá si podmanila jeho srdce ešte v ten deň, ako ho nešťastnou alebo skôr šťastnou náhodou obliala čokoládou. 
  „Pozvanie na kávu prijímam, ale tento raz platím ja,“ vravela vďačne s úsmevom na perách a prvýkrát cítila, že smer, ktorým sa uberá, je správny.

Pár slov od autorky

Želám vám všetkým krásnu poslednú adventnú nedeľu. Dnes ste si mohli prečítať o zoznámení sa Kristin s jej osudovým doktorom Srdce. Verím, že aj vás ich príbeh zasiahol. Krátke poviedky zo série Placebo ste si pýtali viacerí, a tak som sa rozhodla potešiť vás. O dva dni, presne 24.12.2019, mám pre vás prichystanú poviedku o Chrisovi a Eme, avšak, tú vám neodporúčam čítať, ak ste ešte neprečítali Placebo MY – posledný diel trilógie, kvôli spojlerom.

Budem rada za vaše komentáriky a názory. Možno by ma aj zaujímalo, ktorý pár zo série Placebo ste mali najradšej a prečo. Všetkým vám želám krásny večer plný pohody a zaslúženého oddychu.

S láskou vaša BAJA DOLCE

Obsah tejto stránky (www.bajadolce.sk) je duševným vlastníctvom autorky Baja Dolce a je chránený v zmysle Autorského zákona č.185/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov a príslušnými platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Kopírovanie textu je výslovne zakázané bez písomného povolenia autorky.

You Might Also Like

3 komentáre

  • Reply BarboraDeParris 22. decembra 2019 at 18:44

    Aj toto bolo krásne, proste som rada, že aj Kiki niekoho má, kto sa o ňu postará a Jack je tým pravým💜 Bolo to krásne

  • Reply Katka 22. decembra 2019 at 21:26

    Anooooo presne takto som si to predstavovala ze to s nimi skoncí dakujem 😍😍😍😍😍😍🥰💜
    PS: uz sa neviem dockat 24.12. 😍😅💜

  • Reply Slávka 22. decembra 2019 at 21:52

    Waw bolo to krasne. Potešilo ma to. Lauru a Kiki som si obľubils. Super že aj ony si našli milujúcich chlapov 💜

  • Leave a Reply