Poviedkovo

Poviedkovo: Láska je medicína

24. decembra 2019
Poviedkovo banner

Poznámka autorky: Túto poviedku si prečítajte až po tom, ako si prečítate celú sériu Placebo kvôli vyskytujúcim sa spojlerom.  K čítaniu si pustite pieseň od skupiny Pentatonix pre intenzívnejší zážitok. Želám vám príjemné čítanie. B.

youtube.com: Pentatonix: That´s Christmas To Me

  Vianoce nadobúdali nový rozmer, ktorý predtým nepoznala. Keby jej pár rokov dozadu niekto povedal, ako jej život bude vyzerať práve teraz, neverila by. Po rokoch trápenia a nočných môr sa všetko otočilo o tristošesťdesiat stupňov práve vtedy, keď spoznala jeho, Christophera, svojho milovaného manžela.
  Pomalým tempom kráčali vedľa seba do centra mesta, ktoré sa po dlhom čase na sviatky skrylo pod rúškom sypkého a trblietavého snehu. Malý Mikey si veselo poskakoval pred rodičmi, nohami vykopával sneh. Tešil sa, kedy konečne dorazia na miesto a uvidí svoju detskú lásku.

  Ema s úsmevom tlačila kočík so spiacou Julie a Chris ju rukou objímal, aby dal všetkým najavo, že jeho celý svet sa mu zmestí pod objatie ramien. Nikdy predtým by neveril, ako ho dokáže jedna žena zmeniť a zachrániť… Zabudol na všetky tmavé zákutia minulosti a zbavil sa neopodstatnených pocitov viny. Konečne si plnými dúškami dopriaval skutočný život. Nikdy predtým nebo šťastnejší.

  Ema sa spokojne opierala o manželovu ochrannú náruč. Vedela, že pri ňom sa už viac nemusí báť. Dal jej viac, ako od neho žiadala. Okrem lásky a porozumenia jej zabezpečil bezpečný a pokojný prístav pre ňu i pre ich deti. Bez neho by si nevedela predstaviť ani jeden jediný deň. Zamilovávala sa do neho neustále a vždy silnejšie. Náruživejšie. Bezpodmienečne.

  „Miraa!“ zapišťal Mikey a Chris s Emou zodvihli pohľady k skupinke známych tvárí. Jack držal kočík s malou Monikou, Kristin púšťala vysmiatu Miracle z rúk, aby mohla utekať oproti natešenému Mikeymu, Ramon zvesela mával najlepším priateľom a Laura fotografovala niečo bližšie pri pódiu, kde sa pri veľkolepom vianočnom stromčeku zhromažďovali nemalé skupinky ľudí.

  „Blonckaaa!“ zakričala Kristin zvesela na Emu a obe si padli do náruče. Chris si zatiaľ podal ruku s Jackom a strpel jedno nemotorné objatie s Ramonom, ktorý mal v sebe viac punču, akoby bolo treba.

  „No konečne, Pierceovci!“ radoval sa Ramon, keď do rovnakého radostného objatia vtiahol vysmiatu Emu.

  Osudy Emy a jej priateliek Laury a Kiki sa z trojlístku rozrástli na láskyplný šesťlístok s prírastkami. Kristin sa po rokoch udobrila s otcom Miracle, s Alexom, a teraz žila ako druh a družka s Jackom. Dodnes ho familiárne prezývala doktor Srdce, pretože jej jedného dňa po ťažkej autonehode prakticky zachránil život. Odvtedy svoju lásku znásobili malinkou Monikou, ktorá sa narodila len pol roka po Julie.

  Materstvo Kiki a Emu ešte viac zblížilo. Možno aj preto, že sa stretávali takmer dennodenne, sa malý Mikey, adoptívny syn Pierceovcov, do malej Miracle krásne detsky zaľúbil. Raz sa s tým priznal Chrisovi, ktorý mu na dobrú noc čítal rozprávku o princeznej, drakoch a statočnom rytierovi. Vtedy Mikey povedal, že on je rytier, Miracle je jeho princeznou a vezme si ju za ženu. Nič nebolo krajšie a milšie ako úprimné detské vyznania, ktoré robili domov domovom.

  Laura s Ramonom sa len pred pár dňami vrátili zo svadobnej cesty, na ktorej strávili tri mesiace. V ich domácnosti zatiaľ pribudol jeden štvornohý miláčik, francúzsky buldoček Titi.

  „Konečne ste prišli! Čauko Mikey, aký si dnes fešák.“ Laura nadšene pribehla k zväčšujúcej sa skupinke ľudí, schytila Eminho syna a vybozkávala ho na obe líca.

  „Juj, nie, teta La!“ pišťal malý a bránil sa jej vítaniu, na čom sa všetci z chuti zasmiali. Keď ho pustila, vyskočila na rovné nohy, veselo sa zvítala i s rodičmi a nazrela spiacej Julie do kočíka.

  „Och, tá je krásna,“ rozplývala sa a zamrkala s túžbou na Ramona. „Aj my si takú urobíme? Sme pozadu, zlatko.“

  Jej mladomanžel ju objal a pobozkal na krk. „Hneď, ako prídeme domov, začneme,“ sľúbil. „Ale najprv punč! Idem pre nejaký. Chlapi, poďte so mnou!“ zavelil a Jack s Chrisom s pobavenými výrazmi na tvárach šli s ním.

  Dievčatá sa zase pridružili k sebe a delili sa o zábavné historky s ich ratolesťami.

  „Ty nám akosi opeknievaš,“ pochválila Kristin Emu. Tá sa na ňu s poďakovaním uškrnula, no Kristin si ju podozrievavo premeriavala. V tom však jej pohľad padol na deti, ktoré pre zmenu nebehali okolo matiek ako bláznivé, ale miesto toho si vymieňali pusinky na líčka.

  „Nechcete si nájsť izbu?“ skríkla Kristin a spolu s dievčatami sa schuti zasmiala. Eme pripomenula jeden večer, kedy sa bozkávala s Chrisom v bare, a Kiki na nich použila rovnakú hlášku. Ach, veď to bolo pred takmer štyrmi rokmi…

  „O čo sme prišli?“ opýtal sa Christopher a nárokoval si na Emine pery.

  „Tvoj syn balí Miracle dosť podobným štýlom, akým si ty balil mňa,“ smiala sa Ema a Chris nadvihol jedno obočie. Sklonil sa k Mikeymu.

  „Ešte stále si rytier?“ spýtal sa ho.

  Malý sa zaškeril a ukázal chýbajúce zuby. „Áno, tato,“ prikyvoval.

  Chris mu rukou rozstrapatil vlasy a nastavil ruku. „Tak daj na to!“ zavelil chlapsky, a keď si obaja tľapli, všetci sa opäť rozosmiali.

  „Punč?“ prišiel Ramon k Eme. Tá s poďakovaním odmietla.


  Koncert acapella skupiny štyroch mladíkov a jednej slečny začal načas. Okrem osvieteného pódia a svetielkujúceho vianočného stromčeka bolo zdrojom svetla na námestí len zopár pouličných lámp a svetlo zo stánkov.

  Skupina spievala svojimi božskými hlasmi nezabudnuteľné koledy a vianočné piesne známe po celom svete. Vystúpenie nechalo dojem ako u dospelých, tak aj u detí.

  Chris Emu neustále bozkával do vlasov a pýtal sa jej, či je v poriadku. Posledné dni bola akási unavenejšia a náladovejšia. Stále mu však tvrdila, že o nič nejde. Onoho večera počas koncertu, keď skupina spievala pieseň Tichá noc, však Ema Chrisove dobiedzanie nevydržala.

  „Poď na chvíľku bokom,“ povedala mu. „Laura, prosím postrážiš drobcov?“

  „Ach, jasné,“ usmiala sa na ňu zaskočene, prevzala jej miesto pri kočíku a Ramon si vzal malého Mikeyho na ramená.

  „Čo sa deje? Povieš mi to konečne?“ vypytoval sa Chris ustarostene za vianočným stromčekom, kde bolo kvôli koncertu pomenej ľudí. Vzduchom začal poletovať sneh a Ema s úsmevom natiahla ruku, aby jednu z vločiek chytila do dlani.

  „Láska?“ spýtal sa opäť Chris, keď mu manželka neodpovedala. Zahľadela sa mu do jeho čiernych očí a videla všetky tie city, ktoré medzi nimi každým dňom rástli.

  „Pamätáš si na to, čo nám po narodení malej Julie povedal doktor?“ začala a prestúpila z nohy na nohu.

  „Už sme sa o tom rozprávali, drahá. Na tom vôbec nezáleží. Máme predsa Julie a Michaela. Dala si mi všetko na svete a viac sa už pre to netráp,“ šepkal a vzal jej tvár láskyplne do dlaní.  

  Po narodení dcérky musela Ema podstúpiť operáciu a doktor vtedy povedal, že na ďalšie dieťa môžu zabudnúť. Kvôli zrastom a cystám jej jeden vaječník museli vyoperovať, a ten druhý vyhlásili za nefunkčný. Dlho predlho sa preto Ema trápila a potajme doma plakala do vankúša.

  „Láska, sú Vianoce, a keď chceš vedieť dôvod mojich nálad, prezradím ti ho,“ začala Ema nervózne.

  „Vieš, že predo mnou nemusíš nič držať v tajnosti.“

  „Dobre teda,“ vravela a pozrela mu odhodlane do očí. „Som tehotná.“

  Chris najskôr nechápal. Hľadel na ňu bez výrazu, ktorý sa však začal meniť hneď po tom, ako mu dochádzal význam jej slov.

  „P-prosím?“ vydal zo seba a ona s úsmevom sledovala, ako mu snehové vločky padali na elegantne vyčesané vlasy. Vyzeral ako anjel. Ako jej osobný strážny anjel.

  Chytila mu ruku a priložila si ju na brucho. „Stal sa zázrak. Budeme opäť rodičmi,“ pošepkala a oči jej zvlhli od šťastia. Chrisov pohľad sa zahmlil tiež.

  „Dievčatko… Láska moja… Naozaj?“ vykríkol náhle s neopísateľným výrazom v tvári. Keď Ema s plačom prikývla, neváhal ani na sekundu. Schytil ju do náruče a začal sa s ňou točiť okolo svojej osi. Obaja sa smiali, plakali a zbožňovali sa.

  Neraz tým dvom láska dokázala, že je najmocnejším liekom. Nie je nič, čo by neprekonala.

  Hoci im život pod nohy kládol množstvo prekážok, spolu ich dokázali zvládnuť.

  Teraz museli urobiť len jedno. Ruka v ruke ísť za svojimi najbližšími a podeliť sa o svoju radosť, pretože jedine láska a radosť sa násobia tým, že sa delia medzi najbližšími.

Pár slov od autorky

Momentálne som položila pomyslenú čerešničku na tortu pre všetky romantické duše (rovnako ako som ja). V dnešný sviatočný deň som vám chcela poodhaliť kúsok života hlavných hrdinov po skončení série a dúfam, že vám týchto pár slov vyčarilo úsmev na tvárach. Viete, čím všetkým si museli všetci aktéri série prejsť, s čím sa museli vysporiadať a zmieriť, aby sa dostali až sem. Ema sa musela vysporiadať s démonmi minulosti a rovnako ako jej skutočná predloha je i ona dnes šťastnou mamičkou. Veľká časť príbehu bola podnietená iba mojou fantáziou, no veľká časť bola opisom skutočnosti – Ema je skutočná. A dnes je po tom všetkom ozaj šťastná.

Pre tento rok je toto posledný príspevok na blogu, keďže sa chcem venovať svojej rodine. Všetkým vám zo srdca želám najkrajšie prežitie vianočných sviatkov a ešte šťastnejší vstup do nového roka 2020, ktorý bude pre mnohých z nás prelomový a veľmi dôležitý. Moje jediné prianie do budúceho roku je viac času pre mňa a moju rozrastajúcu sa rodinku. Život je predsa najkrajší, ak máte koho ľúbiť a ste ľúbení.

S láskou vaša BAJA DOLCE

Obsah tejto stránky (www.bajadolce.sk) je duševným vlastníctvom autorky Baja Dolce a je chránený v zmysle Autorského zákona č.185/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov a príslušnými platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Kopírovanie textu je výslovne zakázané bez písomného povolenia autorky.

You Might Also Like

2 komentáre

  • Reply Katka 27. decembra 2019 at 22:38

    Krasa kpnecne pribeh ktory viem ako pokracoval 😁🥰🥰🥰🥰🥰🥰
    po tom vsetkom cim si obaja presli je toto nadherny koniec ktori si zasluzia. Milujuca rodina je to najkrajsie a najdolezitejsie preto si ju treba velmi vazit a “pestovat”. V knihe a aj v poviedkach si to krasne spisala, nie kazda rodina je idealna ale pokial je v nej laska a porozumenie, zvladnu vsetko❤️ Tak ako Ema a Chris kazdy mozeme byt stastni 🥰❤️

  • Reply BarboraDeParris 28. decembra 2019 at 16:25

    Toto bola naozaj čerešnička na torte a ja nemôžem byť viac šťastná. Konečne majú všetci pokoj a zažívajú radosť. Prajem ti pekné prežitie sviatkov a šťastný Nový rok 2020. Nech je ešte lepší než ten predošlý💜

  • Leave a Reply