Poviedkovo

Poviedkovo: Do tretice

20. decembra 2019
Poviedkovo banner

  Čakala na sestru a kamarátku v nákupnom centre, v ktorom o takomto čase začínal ten pravý nákupný ruch. Krátila si čas svojou obľúbenou knihou Pýcha a predsudok a popíjala pritom horúcu čokoládu. Čo viac si môže žena po náročnom dni v práci priať?

  Vždy bola romantická duša a verila, že jedného dňa i ona stretne svojho princa na bielom koni, a preto s obľubou siahala po historických románoch, kde mohla unikať modernej realite a uponáhľanému svetu. 
  Začítaná do Darcyho vyznania lásky sotva vnímala rozruch okolo seba. 
  „Romány! Na to vás ženy je!“ Začula kúsok od seba. Spozornela a pozrela tým smerom, odkiaľ pred chvíľou zaznel hlboký mužský hlas.

Laurine modré oči sa stretli s párom hnedých očí vsadených do peknej mužskej tváre. 
  „Prosím?“ spýtala sa nechápavo vskutku zaujímavého mladého muža s neprehliadnuteľnými hispánskymi koreňmi. 
  „Dobre ste počuli. Vďaka tomu, že veríte v romantických hrdinov, sa vám pletú nereálne sny so skutočnosťou. Nedajbože ste jedna z tých, čo veria, že taký Darcy existuje?“ spýtal sa, keď si prečítal názov knihy, ktorú zatiaľ prekvapene odložila na stôl. 
  „A vy ste odkiaľ padli? Čo je vás, preboha, do toho, čo si čítam a čomu verím?“ nasrdene mu vrátila nečakaný útok. Nerozumela tomu. 
  „Poviem vám, kým vy snívate o romantike z kníh, život vám utečie pomedzi prsty a zobudíte sa ako osemdesiatročná nádejná romantička s tuctom mačiek.“ 
  „Čo si to dovoľujete? Vám zrejme niekto pekne ublížil, keď ste v tak mladom veku očividne poriadne zakomplexovaný! Láskavo mi dajte pokoj a choďte otravovať niekoho iného!“ takmer skríkla, lebo ju naštval.

  Keby neotvoril ústa a zbadala by ho v kaviarni, považovala by ho za pekného a sympatického mladého muža. V tejto chvíli sa jej však sprotivil.

  Drzáň akýsi, pomyslela si. 
  „Ja som vás chcel len zachrániť pred možnou katastrofou,“ vravel miernejšie a ukázal jej neskutočne biely úsmev hodný tituliek módnych magazínov. 
  „Jediná katastrofa, ktorá ma dnes stretla, ste vy. Dovidenia!“ povedala tvrdo a tvár si znovu skryla za skritizovanú knihu, hoci nebola schopná prečítať ani riadok. Periférne videla, že odišiel.

  Vytočil ju do nepríčetnosti.

  Hlupák akýsi. Čo ten vie o živote?

Kamarátka ju pozvala aj so sestrou na celkom nóbl akciu, na ktorú sa neskutočne tešila. Vždy zbožňovala umenie a dokázala oceniť jeho hodnotu. Vernisáž v luxusnom prostredí jej sľubovala patričné kultúrne vyžitie. 
  Viezli sa na najvyššie poschodie budovy, no Laure bolo súrne treba na toaletu. Dnes mala opäť dlhý, náročný pracovný deň a vypila kvantá zeleného čaju, aby sa udržala vo forme. To si však vypýtalo daň v podobe častého chodenia na toaletu a teraz na tom nebola inak.

  Momentálne nedokázala oceniť krásny vstup do strešnej reštaurácie zahalenej puncom tajomna a luxusu. Hneď ako vkročili do podniku, musela letieť na toaletu nezaoberajúc sa bontónom. 
  Po útrapách s vystátím rady a následnej úľave sa s úsmevom na tvári vracala do haly, v ktorej na ňu čakali dievčatá. Ako sa ale vraví – človek mieni, pán Boh mení, Laurina cesta do sveta umenia sa nezaobišla bez prekážky.
  „Ne-ve-rím! Koho to tu máme!“ ozval sa za ňou mužský hlas.

  Udivene sa obzrela a pohľad jej padol na vysokého muža, ktorý sa zľahka opieral o vysoký stolík kúsok za toaletami. Hneď, ako v mužovi spoznala drzáňa z kaviarne, premohol ju dávny hnev. 
  „Čo som komu spravila?“ spýtala sa sama seba a prevrátila očami. 
  „Aj ja ťa rád vidím, kráska čakajúca na rytiera v jasnej zbroji,“ zavtipkoval a prešiel do tykania.

  Aha, takže pánko chce byť vtipný, pomyslela si. 
  „Čo ak už nejaký rytier je?“ nadvihla provokačne obočie. 
  „Tak v tom prípade musí stáť za nič, ak čítaš nereálne cukrovinky zaobalené v knihe.“ 
  „Ty si majster sveta, tuším,“ povedala a prekrížila si obe ruky na prsiach v obrannom geste. „Keď sa tak vyznáš v ženách, prečo nejakú nemáš? Usudzujem, že si single, keď otravuješ cudzie ženy nejakým svojím ohrdnutým komplexom.“ Tie slová jej vychrlili z úst a bolo jej jedno či sa urazí a či nie. Latino krásavec nachvíľu zvážnel a hľadel jej do očí. 
  „Poď so mnou na rande a ja ti ukážem, aký má byť pravý muž,“ vyslovil náhle a ona od prekvapenia otvorila ústa. Sníva sa jej? Alebo si z nej len robí srandu? 
  „Čo? Nie! Preboha, nie! Ani keby sme poslední dvaja ľudia na Zemi. Radšej by som nechala vymrieť ľudstvo,“ odvrkla mu a bez pozdravu odišla. Z jeho návrhu sa jej však vliala červeň do líc. Nemohla predstierať, že sa jej nepáčil, no ani neplánovala s jeho divným pozvaním na rande súhlasiť. Stretnutie s ním ju ale nenechalo chladnou.

  Tú noc sa Laure prvýkrát snívalo o drzých tmavých očiach.

  Najlepšie po náročnom pracovnom týždni plnom modeliek, mileniek, manželiek a študentiek, ktoré zatúžili po dokonalej vizáži práve od zlatých Lauriných ručičiek, bolo to, že ku koncu týždňa dostali so sestrou pozvanie na párty. Pozvanie, aké sa neodmieta. Kde inde sa má s niekým zoznámiť, ak bude celé dni striedať prácu so školou?

  Laura si vykračovala s dvojičkou Kristin po honosnej vile, do ktorej boli obe pozvané priateľkou Emou na kolaudáciu nejakého rodinného známeho. Dnu ich pustil akýsi chlapík, čo vyzeral ako čašník. Previedol ich cez okázalú nehnuteľnosť až do záhrady, v ktorej sa konala záhradná párty. Laura očarene hľadela na naozaj bohémsky vyzdobené záhrady očividne dosť bohatého majiteľa. Podsvietený bazén lemovali vysoké stolíky, okolo nich postávali elegantní hostia, ponad ktorých hlavy sa ťahali svetielkujúce lampióny a žiarovky. Po ľavej strane sa nachádzali bohaté švédske stoly a kuchár stojaci pri grile, ktorý pripravoval voňavé barbecue. Kiki vedľa hlasno prehltla. Jej sestra bola jedna z mála žien, ktoré dokázali skonzumovať dvojnásobok svojej váhy bez toho, aby sa to čo i len trochu odrazilo na jej postave. 

  Laura bola dnes od rána akási rozpačitá a nervózna, netušila však z čoho. Svoje zvláštne pocity demonštrovala tým, že si dnes vzala svoje obľúbené nezábudkové šaty, ktoré zvýrazňovali jej veľké modré oči, no s líčením to nepreháňala.

  Veľmi dúfala, že na tejto akcii by mohla konečne spoznať niekoho zaujímavého. Od jej posledného vzťahu ubehol takmer rok a musela uznať, že čítaním romantických kníh si teda svoje šance na nájdenie vhodného partnera nedvíhala. Alebo žeby? 
  Keď sa so sestrou rozhliadali po dave baviacich sa ľudí, započula, ako na ne volá kamarátka, vďaka ktorej sa sem vlastne dostali. Srdečne sa zvítali a dvojičky chválili sľubne vyzerajúcu párty. 
  „Už ide hostiteľ. Je to Chrisov najlepší kamarát, tak buďte slušné,“ vravela Ema rozjarene a Laure bolo jasné, že tú vetu adresovala hlavne sestre Kiki, ktorá občas dokázala pekne vystrájať. Hoci boli dvojičky, povahou boli diametrálne odlišné, až ju to niekedy desilo. 
  Laura pozrela za kamarátku priamo na blížiacich sa. Zbadala Christophera, Eminho priateľa, a usmiala sa, potom pohľadom spočinula na druhom mužovi a jej úsmev v okamihu zamrzol.

  Srdce sa jej rozbúchalo a chytili ju mdloby. Bolo toto vôbec možné? Znova ON! Znova!

  Donedávna verila na náhody, no toto už presahovalo všetky medze zdravého rozumu. Otočila sa na mieste a mala v pláne utiecť kade ľahšie.
  „Laura! Počkaj! Čo sa deje?“ pýtala sa jej Ema nechápavo. V rýchlosti kamarátke ústami naznačila slovo telenovelaman, ako ho so sestrou nazvali po konflikte a pozvaní na rande na vernisáži. Záhadný muž búrajúci jej vysnené ideály však onoho večera v krehkej Laure zanechal viac než len pobúrenie, a to sa jej nepáčilo. Nemohla byť predsa pravda, že svet je tak neskutočne malý a že tým rodinným známym bude práve ON.
  Naozaj chcela odísť, no v tom si ju všimol. Akoby mali v sebe dva magnety, ktoré sa k sebe priťahovali.

  Sledovala zmenu v jeho pohľade, keď ju spoznal. Usmial sa, čo ju pobúrilo. Prečo vyzeral tak dobre, keď bol taký hlupák? 
  „Ale, ale. Beznádejná romantička. Aký je svet malý,“ povedal veselo a hypnotizoval ju svojím príťažlivým pohľadom. 
  „Pre nás dvoch hádam primalý,“ nadvihla obočie a nervózne si preplietla prsty na rukách. 
  „Hádam len neodchádzaš? To by som bol naozaj nerád. Dúfam, že sa u mňa budete baviť rovnako dobre ako na mojej vernisáži.“ Vravel zmierlivo a Laura po jeho slovách nechápavo zažmurkala.  
   „Ako na tvojej vernisáži?“ spýtala sa prekvapene. 
  „Podnik, kde bola vernisáž, patrí Ramonovi,“ ozrejmovala jej Ema.   
  „Ach tak. Ešte mi povedz, že ti patrí aj tá kaviareň a vypýtam si od teba zoznam tvojich miest, aby som sa ti mohla vyhýbať s tými mojimi pokrivenými názormi,“ vravela Laura drsne, hoci v jej vnútri to vrelo niečím iným, novým a nepoznaným. Ema na ňu škaredo pozrela, zrejme sa jej nepáčilo, akým tónom viedla konverzáciu s hostiteľom. 
  „Zhodou okolností je to jedna z mojich mnohých prevádzok, ale o tom vyhýbaní sa by som chcel diskutovať. Ešte sme sa nepredstavili. Som Ramon,“ vravel a Laure sa začalo pozdávať, že hoci ho neustále odbíjala, on sa nevzdával. Chvíľku váhala, no nakoniec mu svoju ruku podala. 
  „Ja som Laura,“ povedala, a keď jej miesto potrasenia rukou pobozkal dlaň, červeň jej v sprievode príjemnej horúčavy zaplavila tvár.

  Ramon sa podujal, že Lauru vezme na súkromnú prehliadku vily. Nakoniec to bola iba zámienka, aby s ňou mohol byť chvíľku sám. Ani jeden z nich už neveril na náhody.

  Ako sa môžu náhodne stretnúť dvaja neznámi ľudia trikrát v priebehu niekoľkých dní?

  Laura verila v osud a Ramon zas v znamenia.

  Obaja sa ale do tretice chopili príležitosti. Dali si šancu bližšie sa spoznať.

  Ramon jej počas večera, ktorý spolu strávili, vysvetlil, prečo nezdieľa nadšenie z románov.

  Bývalá snúbenica ho podviedla tesne pred svadbou a jej obhajoba spočívala v tom, že obvinila Ramona, že nie je ako pán Darcy, ktorého odjakživa zbožňovala, a tak si našla iného pána Darcyho. Preto mal averziu voči konkrétnej knihe, a preto sa nezdržal konfrontácie nič netušiacej Laury. To však netušil, že práve ona dokáže zmeniť jeho sklamanie zo žien a Laura zas netušila, že on bude jej vysnívaným mužom, ktorému sa žiaden romantický hrdina nikdy nevyrovná.

  Potrebovali presne tri stretnutia, aby to obidvaja pochopili. 
  Súkromnú prehliadku vily končili s prepletenými rukami, smiechom na perách a nádejou v očiach. Ako sa vraví, veľké začiatky zvyknú mávať i veľké pokračovania.

Pár slov od autorky

Želám vám všetkým krásny predsviatočný čas, v ktorom som sa rozhodla odmeniť vás – mojich verných Placebo maniakov – spinoff poviedkami z vašej obľúbenej fialovej série. Dnes ste si mohli prečítať o Laure a Ramonovi, v nedeľu si budete môcť prečítať o Kiki a doktorovi Srdce a na Štedrý deň vás čaká krásna vianočná poviedka o Chrisovi a Eme, ktorá poteší nejedno romantické srdce (dúfam). Napíšte mi váš názor do komentárov, veľmi sa im poteším.

S láskou vaša BAJA DOLCE

Obsah tejto stránky (www.bajadolce.sk) je duševným vlastníctvom autorky Baja Dolce a je chránený v zmysle Autorského zákona č.185/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov a príslušnými platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Kopírovanie textu je výslovne zakázané bez písomného povolenia autorky.

You Might Also Like

7 komentárov

  • Reply MARIA 20. decembra 2019 at 18:42

    jooooj tak toto bude dalsia bomba uz teraz sa tesim na celu knihu ako ju zhltnem za par hodin ….vyzera to byt super…skoda ze take kratke 😀

  • Reply majka krajcirikova usalova 20. decembra 2019 at 18:43

    jooooj tak toto bude dalsia bomba uz teraz sa tesim na celu knihu ako ju zhltnem za par hodin ….vyzera to byt super…skoda ze take kratke 😀

    • Reply Baja Dolce 20. decembra 2019 at 18:53

      Dobry vecer, z tychto pribehov zatial knihu neplanujem, su to len bonusove pobiedky k serii Placebo 💜

  • Reply Michaela Zamari 20. decembra 2019 at 22:04

    Tiež by som prijala viaac. 🙂 Ale lepšie aspoň kúsok a nikdy nehovor nikdy, možno nakoniec raz zvečníš aj ich príbeh. 0:-) Ďakujem za krásny a orginálny vianočný darček. <3

  • Reply Slávka 20. decembra 2019 at 22:47

    Super, len škoda že take kratke. Veľmi by som sa potešila aj knihe o Laure a Ramonovi. Ďakujem za krásny vianočný darček 💜

  • Reply BarboraDeParris 22. decembra 2019 at 18:33

    Jaj, toto bolo skvelé a som rada, že tí dvaja sa nakoniec dali dokopy, pretože sú spolu úžasní💜

  • Reply Katka 22. decembra 2019 at 20:01

    Skvele, lahke citanie, a zase som vosla do deja Placebo 💜 mohla by byť konkrétnejšia aj súkromná prehliadka vôbec by som nebola proti 😁 inak super 💜💜💜😘

  • Leave a Reply