ČLÁNKY O písaní

Piráti z internetu alias ako dostať autora do blázinca

25. novembra 2019
Zdroj: pexels.com

  Krásny deň želám všetkým mojim dolce čitateľom. Dnes vám niečo prezradím o tom, prečo som sa ako autorka rozhodla, že pri vydávaní ďalšej knihy možno nepôjdem do elektronickej knihy ej-kej-ej do eBooku.

  Všetko je to o pirátoch. Keby aspoň išlo o takých pirátov, ako bol Johny Depp a Orlando Bloom, nedbám. 😊 Lenže tu idú žarty bokom.

  Prečo si ľudia myslia, že keď si niečo kúpia, môžu to šíriť ďalej? A prečo bez súhlasu autora? A načo vôbec? Vedia vôbec, že robia nelegálnu činnosť, ktorú môžem napríklad ja ako autor riešiť súdnou cestou? Aj keby nevedeli, nevedomosť neospravedlňuje.

  Kedysi som písala príbehy priamo na stránke wattpad, čiže príbehy boli zverejnené bez nároku na akýkoľvek honorár – chcela som sa vyhnúť slovu „zadarmo“, pretože raz mi jedna čitateľka napísala, že sa ku mne takéto slovo vôbec nehodí. Ja viem, nie každý z nás je na rovnakej vlnovej dĺžke. Vtedy dotyčná nepochopila, že síce ona si môže prečítať moju tvorbu len tak – opäť sa snažím vyhnúť slovíčku začínajúcemu sa na to prekliate písmeno Z 😀 – no čas, ktorý každý autor trávi písaním, vymýšľaním príbehu, písaním osnovy, plánovaním, korekciami, ďalšími korekciami, tak ten určite nie je zadarmo. Mnohokrát obetujeme svoj voľný čas, ktorý môžeme tráviť s rodinou alebo oddychom. Áno, robíme to preto, lebo to milujeme. Lebo nás písanie baví a napĺňa. No napríklad aj taký stolár miluje svoju prácu, rád tvorí a venuje tomu svoj čas a nakoniec za svoju prácu dostane odmenu. Na tom predsa nič nie je.

  Keď som dostala ponuku od vydavateľstva, že mi knihy vydajú, nerozmýšľala som ani na chvíľu. Knihy som v tom momente zo stránky wattpad stiahla, dnes tam nájdete len ukážky. A teraz by som sa chcela dostať k tej pravej podstate, prečo som tento článok začala písať.

  Knihy zo série Placebo sa dostali do rúk vydavateľstva Art Floyd, s ktorým som neúnavne pracovala niekoľko mesiacov a podarilo sa nám od roku 2018 vydať všetky tri časti trilógie. Snažili sme sa vydávať 1 knihu každých 6 mesiacov, aby čitatelia nemuseli dlho čakať. Už som v tom nebola sama. Už nás, ktorí milujeme svoju prácu a venovali sme jej svoj čas, bolo viac. Po hodinách, kedy sme zaspávali od únavy, po vyčerpávajúcich prepisoch niekedy aj celých kapitol, po občasných chvíľach vyhorenia a slzách (áno, v tomto nepreháňam) sme chceli dostať knihy do kníhkupectiev v čo možno najlepšej kvalite.

  Prvýkrát padlo slovo eBook práve z mojich úst, aj keď ma Deniska, majiteľka vydavateľstva Art Floyd, varovala, že to nie je úplne bezpečné. Samozrejme, že som to vedela, ale akosi som stále nechcela veriť, že by bol niekto schopný zverejniť moju tvorbu, zverejniť naše hodiny a mesiace úsilia len tak na internet. Nuž, stalo sa.

  Som neskutočne sklamaná, že sa toto deje, hoci som s tým počítala. V kútiku duše som dúfala, že v ľuďoch zvíťazí čestnosť, mýlila som sa, niektorí v sebe túto aplikáciu nainštalovanú nemajú.  

  Pár dní dozadu, deň po tom, ako som oslávila okrúhle narodeniny, pri ktorých som knihy zo série Placebo pokrstila, som obdržala od kamarátky správu, že všetky moje knihy niekto nahral na známy pirátsky server. Krásny darček, čo poviete?

  Vtedy som zapla počítač, začala „gúgliť“ a moje knihy som našla ešte na dvoch ďalších stránkach. Auč!

  Som veľmi impulzívny človek, občas konám unáhlene a mám syndróm predbiehajúcej papule (vravím skôr, ako myslím), ale teraz nie. Povedala som si – Woosah (film Bad Boys), pohoda, klídek, tabáček (škoda, že už netabáčkujem). Keby sa to stalo starej Baji… Nie, následky konania môjho mladšieho ja vám tu rozpisovať radšej nebudem :D. Berte do úvahy, že som znamenie škorpión, domyslite si. Lenže moje 30-ročné alter ego s pokojným hlasom Angličana zahlásilo – „Autorské práva, pohodička.“

  Dokonca sme si s vydavateľstvom všetky eknihy stiahli a dopátrali sa až k menám dotyčných osôb – verte či nie, na internete každý zanecháva stopy. Najskôr som chcela mená zverejniť (veď oni zverejnili moje knihy), ale zase raz som použila upokojujúce „Woosah“.

  Všetkým pirátom som odoslala výzvy na stiahnutie nelegálneho materiálu a čakala na odpovede, prípadne akciu – neakciu. Ak by na výzvy nereagovali, prípad by putoval rovno do rúk právnikov. Možno si niekto nad tým mávne rukou (väčšinou mávajú rukou práve ľudia, ktorí nikdy nič nevytvorili), avšak, toto je krádež. A deje sa to stále, každý deň, každému jednému umelcovi, ktorému sa čosi ako tak v živote podarilo.

  Vraj to mám brať ako kompliment – ak by moje knihy stáli za dva prdy, nikto by nič na internet nevešal. Ak by po knihách od nejakej Dolce ani pes neštekol, nikto by si nedával tú námahu porušovať zákony. Čiže, ďakovala, ale nabudúce sa nemusíte unúvať. Stačí mi napísať, ak sa vám moja tvorba páči, nemusíte našu „lásku“ takto zoficiálňovať (existuje vôbec také slovo? :D).

  Beztak, my, slovenskí autori, sme radi, keď nám čo to z predaja kníh vyjde na vydanie nasledujúcich literárnych počinov a prípadný marketing. Nemyslite si, že sme milionári (možno len tak v duchovnej sfére, pretože robíme to, čo milujeme).

„Na rozdiel od hudobníkov (čo ale pirátov neospravedlňuje a hudobníkom neprajem nič takéto), my autori nekoncertujeme. Ak si popri písaní po večeroch a víkendoch a častokrát zamestnaní na plný úväzok (rozumej TPP), nájdeme čas aj na besedy, aby sme sa aspoň trochu zviditeľnili, lebo väčšina z nás nemá peniaze nazvyš, ktoré by napchala do reklamy ako politici pred voľbami, tak to robíme zadarmo. Jediné ocenenie našej práce, cez ktorú sa nám môžu vrátiť minimálne náklady a v lepšom prípade aj peniaze, z ktorých by sme si mohli dovoliť písať, ak by sme si vzali mesiac neplateného voľna v práci, je podieľ z predaných kníh a eBookov.“

Michaela Zamari, slovenská autorka

  Jedna z pirátiek, L.B., mi napísala, ako ju to mrzí a že nevedela, že sa to nesmie (vážne?). Podľa jej slov je na internete toho toľko a len chcela pomôcť. Vraj má moju tvorbu rada a chcela ma podporiť. Nevedela som, či sa smiať a či plakať, tak som dala ten povestný smiech cez slzy.

zdroj: pexels.com

  Ak chcete svojho obľúbeného autora podporiť, kúpte si jeho knihu, odporučte ju svojim známym – to je naozajstná podpora. Nie sme výrobcovia áut, nepredávame tovar za niekoľko tisíc euro, čiže podporiť nás vás finančne nezruinuje. Bežne človek nemá problém dať 10€ za lístok do kina a stredný box pukancov, na ktoré si o pár hodín ani nespomenie, tak prečo je problém investovať do knihy, ktorá vám ostane navždy? (Alebo ju stále viete predať.) Knihy stoja približne do sumy 15€, z toho najväčšia časť ide práve kníhkupcom, niečo zo sumy sú náklady, niečo je pre vydavateľstvo, niečo ide na marketing a to niečo málo ostáva pre autora. Neberte nám nelegálnym šírením aj to málo, čo by sme mohli dostať. Máloktorí slovenskí autori sa môžu porovnávať so svetovými bestsellermi (poznámka redakcie: nemôžu sa porovnávať predajom – kvalita domácich autorov častokrát zatieni aj tých najlepších zo sveta). Kým zahraničný autor eBooky kade tade po stránkach z finančného hľadiska v pohode prežije, na malého autora zo Slovenska to môže mať fatálne následky pre jeho nasledujúcu tvorbu (hlavne ak ide o autora, čo si knihy vydáva sám).

  Určite sa nájdu aj mudrlanti, ktorí sa stále budú búchať do pŕs, že by sme to mali robiť pre dobrý pocit. Odpoveď je – áno, robíme to aj pre náš dobrý pocit, no z neho sa nenajeme, z neho nezaplatíme účty. Hádam sa už k tomu viac nemusím vyjadrovať.

  Písanie zbožňujem, nemám problém zverejňovať pre mojich drahých čitateľov príbehy priamo sem na môj web, len preto, že vás mám rada a že si vás vážim. Chcem sa vám nejako revanšovať za podporu a to tým, že na vás myslím vo svojom voľnom čase a tvorím. V decembri plánujem zverejňovať spin-off poviedky z trilógie Placebo a verím, že sa vám budú páčiť, že moju snahu oceníte vašou spokojnosťou.

  Ak chcete knihy čítať, no zdajú sa vám pridrahé, vždy sa nájde aj iné riešenie, ako podporovanie nelegálneho rozširovania. Napríklad – knihy z druhej ruky – mnoho čitateľov po prečítaní knihy posúva za omnoho nižšie sumy; knihu si požičajte od kamarátky, ktorá ju má; navštívte knižnicu a knihu si požičajte; zapojte sa do súťaží (jedna nenápadná reklama 😀 – momentálne jedna veľká súťaž o knihy a iné krásne veci prebieha na mojom Facebook a Instagram profile).

  Vždy je viac možností, je to len o tom, že sa treba dobre rozhodnúť.

  Každý z nás bol v živote raz či niekoľkokrát pirátom. Sťahujeme si filmy, hudbu, knihy, obrázky a vôbec nerozmýšľame nad tým, aký to môže mať dopad na autorov. Teraz som si to vlastne vyskúšala na vlastnej koži. Viem, že tento článok nič nenapraví, že jeden človek ľudstvo nenapraví, no chcela som vám v týchto pár riadkoch priblížiť aj tú druhú stranu. Kiež by mal každý človek v sebe viac empatie, život by bol o niečo krajší.

  Pomaly sa blíži koniec a ako veľké finálne mám pre vás zopár štatistík a názorov, ktoré som zisťovala na mojich sociálnych sieťach. Mená pri názoroch môžu aj nemusia byť pravdivé, keďže som sľúbila zachovanie anonymity.

Otázky

Už ste si niekedy stiahli knihu slovenského autora zo stránok ako uloz.to a podobne?

ÁNO: 21%

NIE: 79%

Myslíte si, že takéto pirátske stránky pomáhajú slovenským autorom alebo im skôr ubližujú?

Pomáhajú: 20%

Autorom to škodí: 80%

Kami: Na túto otázku neviem odpovedať, ale keď si nie som knihou istá, tak si ju stiahnem, prečítam a ak sa mi páči, tak si ju aj kúpim. No neviem, či tak robia aj ostatní.

Majka: Chcem veriť, že sú ľudia, ktorí si po tom stiahnutí a prečítaní knižku aj tak kúpia, ale inak, samozrejme, viac škodia.

Čo podľa vás motivuje ľudí sťahovať si elektronické knihy z podobných nelegálnych stránok?

Peniaze: 91%

Neochota podporiť slovenských autorov: 9%

Čo ak by sa váš obľúbený autor rozhodol kvôli pirátom v budúcnosti tlačiť len klasické knihy a eBooky úplne zavrhol?

Bolo by mi to ľúto, lebo čítam najmä eBooky: 13%

Podporil by som ho kúpením tlačenej knihy: 87%

Názory

Akoby ste sa cítili na mieste autora, ktorý si po dlhých mesiacoch driny nájde svoje diela na stiahnutie na stránkach ako uloz.to, stiahnito, torenty a podobne?

Diana: Ak by niekto takto zmaril moju prácu, bola by som mega nasraná.

Nela: Na pi… ale verím v karmu.

Malinká: Na jednu stranu by som bola rada, že si to prečíta viac ľudí, ale zároveň by som si pripadala podvedená, pretože je to to isté, ako keby tam dal niekto moju fotku a ja som o tom nevedela.

Aďka: Okradnutá a veľmi nahnevaná.

Kriss: Cítila by som sa nahnevane za to, že je to dosť nefér, hlavne keď viem, koľko času tomu treba venovať.

Pauli: Dosť zle, keďže v dnešnej dobe je internet našou bežnou súčasťou. Málo ľudí si to uvedomuje.

Nina: Srdce by mi krvácalo, veď to je strašné!

Budúca spisovateľská kolegyňa: Bolo by mi do plaču. Cítila by som sa naštvane, zúrila by som a možno by som chcela ukončiť eBooky.

Anka: Podvedene a určite veľmi sklamane.

Mirka: Samozrejme, že by som sa cítila zle, keby ma niekto okradol, lebo nelegálne stiahnutie knihy je krádež. A ako si spomenula, vydanie knihy nie je práca jednotlivca na týždeň, čiže to „naserie“.

Ako to vidíte vy

Skvelá autorka: Aj mne sa to stalo, treba len edukovať trh. Spýtať sa ľudí, či si aj z potravín berú veci „zadarmo“.

Nádejná autorka: Keby sa mi podarilo moju knihu vydať, tak do eBookov asi nejdem, lebo presne toho by som sa bála.

Mária: Napíšem ti úprimne, čo robím ja. Veľakrát sa mi stane, že mám knihu fyzicky kúpenú, ale je mi ju ľúto nosiť hore-dole, lebo sa bojím, že sa mi poškodí. Nehovoriac o podpísaných kusoch. Takže áno, v takých prípadoch občas stiahnem po uloz.to, ale je to až na 99% po tom, čo si kúpim fyzickú knihu. To 1% je, keď si najprv niečo pred „možnou kúpou“ stiahnem, aby som si „prelistovala“ a utvrdila sa v nákupe, keďže častejšie nakupujem online ako v kníhkupectve.

Mirka: Úprimne, kto si v dnešnej dobe nestiahol niečo nelegálne z internetu? Pesničku, film, knihu? Ja nepoznám nikoho, kto by to nerobil. Aj ja sama som si prečítala veľa kníh vďaka podobným stránkam – viem, hanba mi, ale je to tak. Na druhej strane nemám problém za knihu zaplatiť, ak ju veľmi chcem. ¾ mojej knižnice sú knihy, ktoré som pôvodne čítala ako eBooky a veľmi som ich chcela v knižnici.

Saskia: Ja ako čitateľ sa cítim blbo, pretože kým ja si knihu kúpim, niekto si ju len tak stiahne. Je to blbé nielen voči autorom ale aj voči nám ostatným. Raz som si stiahla knihu slovenského autora, ale po tretej kapitole som čítať prestala, keďže ja nie som príliš na eBooky. A ešte som kvôli tomu potom mala výčitky, že či sa to môže, či je to v pohode, keď si to človek len tak stiahne. Knihu som si stiahla preto, lebo veľa ľudí danú knihu ospevovalo a nikto v mojom okolí ju nemal. Nebol nikto, od koho by som si ju požičala, pričom cena knihy bola vysoká, a tak som si ju stiahla.

  Konečne sme pri konci. Ako som sa rozčertila na začiatku, teraz som už úplne v zen nálade. Tak ako pri každej téme ani tu nikdy nemôže byť názor jednotný, taká téma totiž NEEXISTUJE!  Všetkým som ale vďačná za naozaj silné hlasovanie v anketách, za vaše dlhočizné správy a názory. V podstate súhlasím s oboma stranami. Či na strane autora, alebo na strane čitateľa je nutný kus empatie, avšak, nie každý týmto zázrakom disponuje. Určite sa nájde niekto, kto ani tu, pri konci, vôbec nepochopí podstatu článku, ale to už nie je môj problém.

  Otázka eBookov je v mojom prípade otvorená a musím sa poradiť s mojimi najbližšími. Ak by som sa rozhodla, že sa vyberiem na cestu tlačených kníh, dúfam, že na mňa nezanevriete. Každý človek má vlastnú cestu s vlastnými rozhodnutiami, nech už sú akékoľvek.

  Pevne verím, že ste sa aj trochu zasmiali, pretože akosi neviem písať vážne veci vážne a možnože ani nechcem. Veď predsa o nič nejde, aj tak každý musí platiť dane a nakoniec exnúť. 😀

  Želám krásny zbytok dňa, večera, či inej časti dňa, kedy ste obetovali drahocenné minúty z vášho života na čítanie dolce výlevov. Ja si idem dať pásku cez oko, vztýčim čierne vlajky a vyplávam až za obzor!

Autor článku: Baja Dolce, 25.11.2019

No Comments

Leave a Reply